Po prázdninovej prestávke pokračujú Igrici na koberci septembrovým večerom. Spontánne som sa rozhodol, že tento večer nebude mať hosťa, ale bude mať tému a bude otvorený.

Témou večera budú smútok, splín a melanchólia. Prečo práve oni? Mám taký neinvazívny, ale naliehavý pocit, že smútok sa stáva vytesňovanou komoditou. Tak čo s tým? Možno je čas priznať smútok. Ak máš texty alebo piesne s priznaným smútkom toto je výzva.

Sú dlhé chromé dni, ten sprievod monotónny,
keď roky snežných zím navrstvia z vločiek tony
a pod tým závejom nuda — plod márnosti
narastá na večnosť do nekonečnosti

(úryvok z básne Spleen 2 od Charlesa Baudelaira v preklade Jána Kostru, Kytice z kvetov zla, Slovenský spisovateľ 1966)

Pozývam ťa byť súčasťou večera nie len ako divák ale aj aj ako účinkujúci. Príď si vychutnať šálku čaju uprostred trudnomyseľnej komunity.

Svetozár Šomšák
dramaturg a organizátor Igricov na koberci